Jedinečná úprava starej hry potulných bábkarov na území bývalého Československa o Donovi Šajnovi z pera Juraja Hamara, ktorého inšpirovala hra bábkarskej rodiny Anderlovcov. (24 min)

Veliká tragédia z Kozároviec o utrpení, úmrtí a znovuzrodení kozy. (15 min)

Koza zdochla (2019)

Chlapec malý: Rátam do 100! Jeden, dva, tri, 25, 46, 74, 87, 99, 100! Schovaní, neschovaní, ideeeeeeem!

Malé deti: Opac, opac, Mišo!

Chlapec veľký: Počúvajte krpáni! Vy sa tu len hráte, ale my sme boli včera pod oknami na muzike. A viete čo sme tam videli?

Malé deti: Nieeeeee.

Dve veľké dievčatá (ohováračky): Ako Ondro Hanu boskau.

Chlapec veľký: Aj to, ale videli sme, ako sa tam tancuje. Dívajte sa. Mazuľa!

1.Keď som išla do doliny

postretla som dudka,

dudok za mňou a ja za ním,

už na dvere klopká.

2. Pani mamka sa spytuje,

kto na dvere klopká,

prorokyňa oznamuje

kocko myšky lapká.

Dievča malé: Koza zdochla! Koza zdochla! Koza zdochla! (deti sa čudujú) Ale susedovi!

Deti: Jááááááj.

Dievča veľké: Tá sa vám musela obesiť na štránku!

Chlapec veľký: Alebo sa utopila.

1.To boli gajdičky

z tej sivej kozičky,

čo sa utopila,

keď vodičku pila.

Chlapec malý: Alebo ju vlak zrazil pod Malou Skalkou.

1.Ide vláčik ši-ši-ši

od Etely k Mariši,

od Mariši k Etele

cez tie velkie tunele.

1.Sa šíne, sa šíne, železnie sa šíne,

už ja zajtra večer pôjdem na mašine.

Chlapec malý: Alebo stúpila na mínu, čo pri Hrone Nemci nechali!

1.My sme smelí vojaci,

šable, flinty máme,

mlieku, chlebu, pečienke,

pokoja nedáme.

Zajacov sa nebojíme, vrabcov rýchlo rozplašíme,

a kto sa nás nebojí, tomu pokoj dáme.

Chlapec veľký: Ratatatatata… BUM!

Dievča malé (koza): Alebo ju porazilo.

Dve veľké dievčatá (ohováračky): Zavolajte žandára! Nech to vyšetrí.

Deti: Dobrý deň pán žandár.

Chlapec veľký (žandár): Náááá, kde ste boli deti? V škole? A čo ste tam atrameňti písali a kráti kratikúvali?

Chlapec malý: Ten pomáha a chráni, ale nič nevyšetrí.

Chlapec veľký (žandár): Počúvaj, ty galgan, a ty sa ako voláš?

Chlapec malý: Ja sa volám, ako môj otec.

Chlapec veľký (žandár): No, dobre, ale ako sa volá tvoj otec.

Chlapec malý: Tak isto, ako ja.

Chlapec veľký (žandár): No, dobre, ale ako sa voláte obaja?

Chlapec malý: Rovnako.

Chlapec veľký (žandár): Ro-vna-ko.

Chlapec malý: Ja som vám hovoril, že nič nevyšetrí.

Chlapec veľký (žandár): No, počkajte, detiská! Idem a nahlásim vás rodičom. Keď váš apko odpáše remeň, potom budete inak spievať.

Deti malé: Veď my vám aj teraz zaspievame!

1.A tam hore na doline,

tam sa traja žandári,

a ja jeho tristo hromov,

veď tí idú za nami.

Chlapec veľký (žandár): Čardáš!

1.Ej, žandári, žandári,

vy ste veľkí beťári,

sklamali ste diouča, šejahoja hoj,

v noci o pol noci, bože môj.

Deti malé: Prestaňte! Veď nám tu bezvládna koza leží.

Dve veľké dievčatá (ohováračky): Zavolajte dochtora!

Malý chlapec (doktor): Tej už nichto nepomôže… ZDOCHLA!

Dve veľké dievčatá (ohováračky): Zavolajte hrobára!

Chlapec veľký (hrobár): Doneste máre!

1.Už tá koza umrela,

už tá koza umrela mrela mrela, umrela.

2. Čo kapustu ľúbila,

čo kapustu ľubila bila bila, ľúbila.

3. Už hu vezú na máre,

už hu vezú na máre máre máre, na máre.

4. Plačú za ňou somáre,

plačú za ňou somáre máre máre, somáre.

Dievča veľké: A teraz hu oplačeme.

Deti plačú.

Dve veľké dievčatá (ohováračky): Zavolajte farára!

Chlapec malý: A koza bola veriaca?

Dievča veľké: Veriaca, neveriaca. Zaopatríme hu ako sa patrí.

Chlapec (farár): Ja budem farár.

Chlapec (organista): A ja budem organista. Poprosím najbližšia rodina do prvých radov, priatelia a kamaráti dozadu, a kvetinové dary sem.

1.Koza naša milá,

nadišla tvoja posledná chvíľa.

Olores Dolores, naučia ťa v pekle móres.

2.Včera si aj kapustu žrala,

dneska si už dokonala.

Olores Dolores, naučia ťa v pekle móres.

Chlapec (farár): Rozžehnajme sa s našou kozou. Pochovajme ju s trávou, aj s kapustou a posypme ju plevami, nech sa ona nepokazí.

Chlapec (organista):

1.Už idem do neba,

už mi nič netreba,

tam budem spočívať,

kapustičku žrať.

Dievča (koza):

Meee, kamarátky moje,

meee, tu ma nenechajte,

meee, na kapustnom poli,

meee, tam ma pochovajte.

1.Tancoval by kňažko,

ale mu je ťažko,

organistu prosil,

aby mu riť nosil.

Deti malé:

Pome domov mrcha,

videli sme vlka,

vlka vlkatího,

veľmo chlpatího.

Chlapec veľký: Anča, vstávaj, už sa nehráme.

Dievča malé (koza): Skoro som tu zaspala, ja koza!

Scénické pásmo prezentujúce dianie na Radvanskom jarmoku. Handliar, šuster, pernikár, či lacný Jožko ponúkajú svoj tovar na predaj a trhovníkov, kupcov, domácich aj cezpoľných láka kolotoč i strelnica. Jarmočníkov taktiež poteší Gašparkove a Škrholove divadlo s Donom Šajnom podľa Tóna Anderleho, legendárneho bábkara z Radvane. Na záver jarmoku nechýbajú mládenci, ktorí majú právo vareškou dievky „potľapkať“. (20 min)

Pesničky a textíky:

Bubeník: (malý bubon s paličkami, skrútený papier s oznamom)

Bubeník:

Bumbarasa, bumbarasa, bum, bum, bum!
Počúvajte občania, horní, dolní, prostrední aj cezpoľní!
Dáva sa na všeobecnú známosť, že sa v septembri na deň narodenia panny Márie bude konať v Radvani jarmok.
Fajčenie na jarmoku je zakázané. Kto sa fajčiť prichytí, fajka sa mu vychytí a strčí sa mu do… vody a fajčiť sa nebude a bude!
Kmínom, opilcom a bitkárom sa vstup na jarmok zakazuje! Punktum!!!

Dievča:

Kupci a kramárky, v hostincoch krčmárky,
nesmú dlho spávať!
Však ráno – ránečko, keď vyjde slniečko,
musia hore vstávať.
Musia hora vstávať, tovar si hotovať,
a zajtra v Radvani budú ho predávať!

Príchod jarmočníkov: (stánky a väčšina rekvizít ktoré budú v programe)

Spev (leitmotív):

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj koláče máme, aj si zajedáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj varešky máme – po zadkoch si dáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Trhovníci ponúkajú tovar:

Deti sa prechádzajú pomedzi stánky, obdivujú a prezerajú si tovar, trhovníci sa prekrikujú čo kto ponúka (dám rozpis textov pre trhovníkov).

Lacný Jožko: (pultík zavesený na pleciach, visia z neho stužky. Klobúk, za klobúkom má špendlíky s farebnými hlavičkami, zicherky, poprišívané gombíky)

Lacný Jožko:

Jožko lacný všetko má, za korunku všetko dá.
Za korunky, za haliere, Lacný Jožko aj groš berie.
Kúpte si stužtičky, mašličky, vidličky, lyžičky,
aj toho korenia, od brucha bolenia!
Kupujte, ženičky, kupujte cverničky,
ihly, limonádu, na fúzy pomádu!

deti sa zhŕknu okolo Lacného Jožka, pozerajú čo všetko má na pultíku, jeden chlapec si vyberie šatku, rozprestrie ju, deti ju obzerajú, potom si rozkáže Ručníčkový tanec.

Chlapec:

Ručníčkový!

tancuje

Kde ju máš? Tu, tu, tu!
Čo hľadáš? Tú kľuku.
Na polici, v bielom hrnci,
pod pokrievkou prikrytú.

Chlapec: Anča, to je pre teba! (podáva šatku dievčaťu)

Deti: Frajeri frajeri…!

Anička: Čo závidíte, radšej si zatancujme! (tancujú tanečnú hru so šatkou)

Odtrhla sa skala, spadla do Dunaja.
Preveď ma má milá, preveď ma má milá,
kým je voda malá.

Ja by ťa previedla keby bola väčšia.
Ale že som neni, ale že som neni,
tvoja najmilejšia.

Šuster:

Kúpte si ženičky, čižmičky, črievičky, z hovädzej kožičky
aj z drahého kordovánu, zmeriame nožičky na nové papučky
aj na krpce vybíjané, nebojte sa, málo dáte za ne!

Dievča: Pán šuster, ja by som si chcela čižmy kúpiť.
Šuster: Nech sa páči, ráčte skúsiť!
Dievča: (obúva si čižmu)
Deti: Tlačí?
Dievča: Netlačí!
Deti: Poskáč si! (dievča skáče na jednej nohe) Teraz tlačí?
Dievča: Tlačí!
Deti: Dole s ňou! (začnú jej sťahovať čižmu ako keď dedko ťahá repu, nakoniec ju vyzujú a všetci v rade spadnú na zem)
Dievča: Pán šuster, nechcem ja vaše čižmy, veď by mi nohy do krvi zodrali!!!

Spev (leitmotív):

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj koláče máme, aj si zajedáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj varešky máme – po zadkoch si dáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Konský handliar: (dvaja chlapci robia masku koňa)

Chlapec: Sváko, čo stojí ten kôň?
Handliar: No už dosť dlho ležal, tak teraz stojí.
Chlapec: Ja sa nepýtam prečo stojí, ale koľko stojí!
Handliar: Čo ja viem? Také dve hodiny už stojí.
Chlapec: Sváko a za čo by ste dali toho koňa?
Handliar: Za päť zlatých!
Chlapec: Dám vám dve zlatky!
Handliar: Čože? Pozri sa, aký je šikovný! Fuchso, poskáč! (kôň skáče) Fuchso, teraz na dvoch nohách! (kôň skáče na dvoch nohách); Fuchso, sadni! (kôň si sadne); Fuchso, zapískaj! (kôň zapíska). Fuchso a teraz tancuj! (deti začnú tancovať a kôň tiež).

spev a tanec:

Či by dala, či nedala, koníkovi ovsa?
Ej, dala, dala, môj milý neboj sa!

Či by dala, či nedala koníkovi obroku?
Ej, dala, dala a môj milý do skoku!

Chlapec: Dobre teda, dám vám tri!
Handliar: Platí! A zlatku za to, že je to kobyla! (pľacnú si, handliar rýchlo ujde, chlapec si obzerá koňa, hladká ho, potľapkáva, zrazu sa kôň zamotá a spadne mŕtvy na zem).
Dievča: Človek hlúpi – nevidí a kúpi!
Chlapec: Aký pán, taký krám, aj takého koňa mám!

Detvanec:

(na scénu prichádza pripitý Detvanec)

spev:

Keď som išiel z jarmoku, od boku do boku,
videl som si frajerôčku v obloku.

Ona sa ma spytuje, čo ti je, čo ti je?
……………..

Chlapec: Ujčok, prečo vy detvanci máte také krátke košele?
Detvanec: A čo ja viem? Hádam mali mál súkna na košele.
Chlapec: Ale ja to viem! Keď detvanci prišli na jarmok, tak vždy niečo potiahli. No a to čo ukradli, to si schovali za košeľu. A tak im páni nariadili košele odstrihnúť! (detvanec sa rozbehne za chlapcom ktorý pred ním utečie)

Zeleninárky:

Zeleninárka 1: Kúpte si zeleninku z Dolniakov! Mrkva, zeler, petržlen, zemiaky aj ostrý chren!

Zeleninárka 2: Stále mám kaleráb, sladkú kvaku, jeden zeler, i tie zvyšné cvikli.

Zeleninárka 3: Nech sa páči cibuľa, čo mladým choroby vydúra. Starší budete mladší, mladší budete krajší. Nech sa páči!

Chlapec spieva: (preberá sa v zelenine)

Mav som milú peknú hábu, srdce mala z kalerábu.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, z kalerábu.

Nožťok z cvikly, jazyk z chrenu, a žalúdok z petržlenu.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, z petržlenu.

Ľíčka mala z bielej repy, nohy z hlúbov ako cepy.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, ako cepy.

Oči z hrachu, zuby z bôbu, rád som hu mav až do hrobu.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, až do hrobu.

Táto pekná moja milá, v polievke sa utopila.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, utopila.

Prikryli ju v hrobe skálím, a ja podnes za ňou žialim.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, za ňou žialim.

Bábkar: (bábkové divadlo v maringotke)

Bábkar: Haló, haló, veľavážené publikum! Pricestovalo k vám Škrholove a Gašparove divadlo. Neomeškajte ho navštíviť! Zdrží sa tu len krátky čas. Uvidíte čo ste ešte nevideli, počujete čo ste ešte nepočuli. Predvediem vám drevené bábky, čo sa sťa živé persóny pohybovať budú. Ráčte vstúpiť, vstup je voľný – až po pokladňu! Dnes vám zahráme strašnú tragédiu o nezdárnom synovi Donovi šajnovi, ktorý otcovi v kockách, kartách celý majetok premrhal. Keď to videla jeho chorá matka, v okamihu skonala. V súboji o majetok mečom prebodol aj svojho otca za ktorým stála jeho sestra a aj ona jednou ranou na zem mŕtva padla. (zazvoní na zvonec, otvorí sa opona a začína hra. Deti sa usadia pred divadlom).

Čert: Bŕŕŕ, Don šajn, čo si to urobil, že si tvojich blízkych o život pripravil? Pôjdeš so mnou do pekla!
Don Šajn: Čo? Ja do pekla nepôjdem! Ja som veľký gavalier, ja mám teraz po rodičoch kopu zlata, peňazí, šperkov. Ja budem teraz chodiť po svete a machra strúhať, ja sa ťa nebojím!
Smrtka: Don šajn, čo si to urobil, že si svojich najbližších o život pripravil? Otvor sa brána pekelná, Don Šajn tam už ide! (čert a smrtka vezmú Dona Šajna do pekla)
Gašparko: A kto mi teraz zaplatí za moju sluzbu? Idem ja radsej k svojej zenicke Zabinke. Tramtam, tamtam, tramtam, tamtam…. (opona)

Deti tlieskajú, otočia sa k divákom a spievajú:
Sedí si Gašparko v krčme, v krátkych nohavičkách,
má na nose okuliare, slivovičku v líčkach.

Kolotoče a hojdačky:

Chlapec:

A už sa to točí, už sa to roztáča,
sadni na kolotoč, budeš ako vtáča!
Keď nie na kolotoč, aspoň na hojdačku,
keď nemáš korunu, pohľadaj vo vačku!

(deti posadia handrové bábiky na reťazový kolotoč, malé dieťa sa hojdá na visutej hojdačke)

 muzika hrá ako podmaz Akoby nám nebolo na jarmoku veselo

Strelnica:

Komediant: Nech sa páči, jedna rana za korunu, päť rán za tri. Vystreľte si ružičku, balón, lebo opičku!
Chlapec: Zuzka poď, vystrelím ti ružu!
Zuzka: Ty, veď na jedno oko nevidíš a na druhé si slepý!
Chlapec: No len sa pozeraj! (cieli, potom vystrelí – komediant mu podáva ružu z krepového papiera)
Zuzka: Jano, ty si ozaj ostrostrelec. Aká je krásna! (rozkáže si)

spev a tanec:

Ruža som ja ruža, pokiaľ nemám muža,
keď budem mať muža, spadne zo mňa ruža.

Kvietok som ja, kvietok, pokiaľ nemám dietok,
keď budem mať dietok, spadne zo mňa kvietok.

Fijala, fijala, bodaj sa prijala,
aby ma moja mať na jeseň vydala.

Nevydám, nevydám, nevydám sa ešte,
bola by som blázon, keď ma nikto nechce.

Pernikár:

i>Dievča:

Povedali pernikári, že Janíka čerti vzali.
Nevzali ho, tu sa tára, po dedine perie pára!

Pernikár:

Medovníky, perníčky, kupujte si ženičky!
So zrkadlom srdiečka, bábiky aj koníčka!

Chlapec: Pernikár pečie perník, pernikár perník predáva! (strčí si perník za košeľu a ujde preč)

Pernikár: Chytajte kmína, chytajte zlodeja!

Policajt: (privedie chlapca za ucho) Kúpil si si perník, len si zabudol zaplatiť!

Chlapec: Ja som si ho kúpil.

Policajt: Kúpil – za päť prstov, šiestu dlaň, ty lotor.

Dievča:
Tam v Radvani na rínku, niže pernikára,
pobili sa pre perník, išli pred richtára!

Dievčatá: (tancujú koleso a spievajú)

Trenčiansky pernikár tri pekné dcéry má,
ach bože, prebože, komu ich vychová.

Chová ich on, chová, Turku – pohanovi,
Turku pohanovi aj nepriateľovi.

Pribiehajú chlapci s drevenými vareškami, začínajú naháňať dievčatá, tie výskajú, nakoniec sa dajú do párov a tancujú – finále.

Spev (leitmotív):

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj koláče máme, aj si zajedáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj varešky máme – po zadkoch si dáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Z učiteľov si predsa treba robiť posmech. (10 min)

Video:

Pesničky a textíky:

SLOVENČINA

DETI: Aha, Vinco ide!

D1: Vinco, zasa si bol po škole?

VINCO: Áno.

D2: A čo si nevedel?

VINCO: Aké i sa píše v slove burgyňa.

D3: Tvrdé, to si nevedel?

VINCO: Ale keď ja ani neviem, čo je to burgyňa.

D1: No predsa repa…

D2: Ale cukrová repa…

D3: Alebo aj cvikla!

MUDRÁK: Alebo aj Beta vulgaris, alebo aj Beta altissima!

DETI: Nemudruj, ty mudrák!

UČITEĽKA: ( Možno môže zazvoniť. ) No vidím, že potrebujete hodinu slovenčiny.

DETI: Čo?

UČITEĽKA: Sadnúť!!! Tak deti a teraz mi povedzte:

 Štyriadvadsať panien po svete chodilo a zo sprostých múdrych robilo.

 Čo je to?

DETI: Abeceda!

MUDRÁK: No ale to nie je celkom dvadsaťštyri, čo také ,,Q“?

DETI: Nemudruj, ty mudrák!

UČITEĽKA: Dobre, uhádli ste, nie ste sprostí.

 A čo má Adam na predku a čo Eva na zadku?

D1: Ja viem! ( Pošepne niečo učiteľke do ucha, evidentne je to prasačina, učiteľka ho chytí za ucho a dotiahne ho späť na jeho miesto, aby si sadol. )

UČITEĽKA: No predsa písmeno ,,A“.

D2: ( Postaví sa a začne spievať .)

 Šuchalo sa Á, po lavici BÉ, zadrelo mu CÉ do papulice!

DETI: ( Opakujú, postavia sa a poskakujú v priestore )

 Šuchalo sa Á, po lavici BÉ, zadrelo mu CÉ do papulice!

 Lalalalalá, lalalalalá, lalalalalá, lalalalala…

MATEMATIKA

UČITEĽ: ( Zazvoní a prútom – ako trstenicou začne deti obháňať, aby si znovu sadli. )

  Počkať, počkať, ešte máme počty!

UČITEĽ: Posadať! ( Deti si znovu posadajú. ) Kto mi napíše tisíc bez nuly?

DETI: To sa nedá.

MUDRÁK: Pán učiteľ, to sa naozaj nedá.

DETI: Nemudruj, ty mudrák!

D1: Ja, ja, ja! ( napíše na tabuľku kriedou ,,TISÍC“ a podá to učiteľovi. Ten to ukáže deťom, aj do hľadiska. )Výborne Bošeľa, píšem ti jednotku.

D1: ( To čo napísalo TISÍC. Kmudrákovi ) Teraz mudruj, ty mudrák!

UČITEĽ: A teraz rátajte!

Koľko stojí 10 kilo hrušiek, keď jedna hruška stojí v šírom poli!

DETI: ( Počítajú usilovne na prstoch, zostane úplne ticho. Malé dieťa – prváčik príde k učiteľovi. )

D(prváčik): Ale to sme sa ešte neučili.

UČITEĽ: A čo ste sa učili?

D(prváčik): Rátať do desať.

UČITEĽ: Tak rátaj!

D(prváčik): ( Počíta, ale zároveň ukazuje na deti ako vyčítanku. )

Jedon, dva – to som ja,

jedon, tri – to si ty,

jedon, štyri – to sú čviri,

jedon, päť – ten pev,

jedon, šešť – ten šev,

jedon, sedem – ten sedev,

jedon, osem – ten kosev,

jedon, deväť – ten delev

jedon, desať – ten kresav…

D2: ( Väčšie dieťa dokončí vyčítanku a dotkne sa malého aby začínalo na naháňačku.) 

Jedon, jedon, jedenásť a ty Janko chytaj nás!

DETI: ( Hrajú sa na naháňačku. )

MAĎARČINA

UČITEĽKA: ( Začne zvoniť. Kričí na deti, naháňa ich, aby sa utíšili. ) Ďerekek, viďaz, ďerekek!!! No megajčák te gazember! Ticho!!!

DETI: ( Posadajú si znovu ako v škole.)

UČITEĽKA: ďerekek a maďarúl besílny. Kičit kišasoň Ujházy!

D1-7: Garaš-groš, tertu-voš,

ďerťa-svíce, tőbb je více,

hampu-popel, takoň-sopel,

trd je koleno, tuškó poleno,

biskup-pupok, tét je skutok,

tehén-krava, fu je tráva,

ful je ucho, aháš brucho,

edeneš-rovno, sar je hovno,

astal-stôl, őkőr-vôl,

kőrőm-necheť, rond je vecheť,

ajtó-dvere, sarik-sere,

merlég-važka, nehéz-ťažká,

borjú-teľa, ing-košeľa,

liba-hus, falat-kus.

UČITEĽKA: Naďon jó, ale polovicu nemtudom. ( Do hľadiska.) Ale sú hlúpi tí Slováci! Už som medzi nimi desať rokov a stále nemtudom! ( Odíde.)

HUDOBNÁ

Prichádza druhý poškolák.

DETI: Ferko, aj ty si bol po škole?

FERKO: Áno, nechcel som spievať.

D1: Ale veď ty vieš pekne spievať.

FERKO: Ja viem, ale s Ančou Barákovou?

D1: A so mnou si zaspievaš?

FERKO: Po nábreží, koník beží, koník vraný…

FERKO+D1: Skadiaľ že si šuhajíček maľovaný?

D: Skadiaľ som, stadiaľ som, slovenského rodu som, duša moja.

D: (na pomaly prichádzajúcich muzikantov) Vy kde ste boli?

M: My sme nacvičovali s pánom učiteľom Urbánkom.

D: Tak nám niečo zahrajte!

M: No určite!… A čo by ste chceli?

D2: Tlieskanú!

1. Radili sa dedko s babkou, že si kúpia sánky

že sa budú sánkovati až po Novie Zámky.

Trálalala, trálalala, trálalala, trálalala

Lálá….

2. Ide Turek od Šaštína šabla sa mu blíska

staré baby utekajú handrlák im píska

Trálalala, trálalala, trálalala, trálalala

Lálá….

3. Náš tatíček dobrý otec narezali húlek

aby sme sa nelakali až poletí Turek

Trálalala, trálalala, trálalala, trálalala

Lálá….

1. Na Bílej hore sedláček ore

má peknú cerušku, daj mi ju Bože.

2. Na Bílej hore sedláček ore

vyoráva zelinečku, daj mi ju Bože.

3. Zelinka mladá, kebych ťa mala

veru bych si šuhajíčka vyčarovala.

1. Šla Židofka kolo duba

hanbila sa, že je hrubá.

Žid sa smál, až plakal.

2. Šla Židofka kolo lesa

hanbila sa, že je bosá.

Žid sa smál, až plakal.

3. Šla Židofka kolo krámu

nakúpila marcipánu.

Žid sa smál, až plakal.

1. A tá polka, kozipolka, tá sa pekne tancuje,
kto ju nevie, nerozumie, nach sa do nej neberie.
2. Dala som si do Prešporka rukavičke štrikovať,
aby som sa naučila kozipolku tancovať.
3. Kozipolka pekný tanec, včera som tancovala,
tak ma chlapci vystískali, ostala som boľavá.
4. Jedna cesta do Zvolena a druhá je do Levíc,
moja mamka sukne nemá a ja nemám nohavíc.

5. A tá polka, kozipolka, tá sa pekne tancuje,

kto ju nevie, nerozumie, nach sa do nej neberie.

1. Keď som chodil do školy

učil som sa litery

jeden, dva, tri, štyri, to sú pekné litery.

2. Štyri kroky dopredú

a štyri zas dozadu

a dva sem a dva tam jak sa z teho vymotám.

3. Sotyš pekný tanec je

ten sa pekne tancuje.

Kto nevie, nech nechá, nech sa strčí do mecha.

Tanec o tom, ako to vyzerá na Záhorí cez Fašánk. (10 min)

viac →